Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kapitola 4.

Predzvesť smrti

 

Eragon podoprel Oromisa a pomohol mu dostať sa dovnútra jeho domu. Tam sa posadili a ako obvykle boli obaja chvíľu ticho, Eragon čakal, kým Oromis niečo povie, ale ten bol stále ticho. Tak začal on:

„Majstre, spojil sa so mnou Galbatorixov drak Šruikan a žiadal ma o pomoc.“ - povedal Eragon.

,,Ja viem Eragon. Ja viem.“ –odpovedal Oromis.

,,Ja mu verím. Povedal mi ešte niečo. Povedal mi, že Morzan nebol môj otac. Zafira mi potom povedala pravdu. Vedeli ste to? “ –dopovedal Eragon.

,,Vedel som to, ale nemohol som ti to povedať, Brom ma o to požiadal.“ –povedal smutne Oromis.

,,Chápem to.“ – povedal úprimne Eragon a spýtal sa :

,,Čo sa podľa vás stane s Murtagom?“

,,To naozaj neviem, on sa musí rozhodnúť. Je to iba na ňon.“ –odpovedal mu Oromis smutne.

,,Cestou sem sme sa so Zafirou zastavili pri jeho hrobe a niečo sa stalo. Mal som sen, ale nebol to iba sen.“ –povedal a vyrozprával mu ho.

,, To je naozaj zvláštne, ty nie si obyčajný človek Eragon. Máš zvláštny dar, ktorý ani ja nedokážem vysvetliť.“ – povedal mu Oromis a zamyslel sa. Eragon sa spýtal:

,,Ako dokážeme pomôcť Šruikanovi?

,,Našiel som jedno zaklínadlo, ktoré ho dokáže zbaviť Galbatorixovho kúzla, ktorým si ho k sebe pripútal keď sa vyliahol.“ –povedal a vzal veľmi starú a veľmi hrubú knihu zo stola. Otvoril ju a ukázal Eragonovi kúzlo, ktoré bolo napísané strieborným atramentom.

,, Je to veľmi zložité kúzlo, ja by som ho už nedokázal. Jedine ty, to môžeš urobiť a to neviem či máš až toľko sily. Môže ťa to aj zabiť.“ – povedal mu popravde.

,,Je už len na tebe či to dokážeš.“- dopovedal.

,,Majster? Viete o tom, že nemám meč, Zar´roc má teraz Murthag.“ –spýtal sa Eragon.

,,Viem a preto ti dávam môj meč Naegling. Je to dobrý meč, ukovala ho Rhunon. Tento meč ti dobre poslúži, stráž si ho Eragon. To je môj dar pre teba.“ – povedal a podal mu ho, len čo ho zvesil zo steny.

,,Ďakujem vám Oromis - elda. Vážim si váš dar.“ –povedal Eragon, udivený elfovou štedrosťou a pripásal si ho na pás ktorý tiež dostal od Oromisa.

Ešte dlho sa spolu zhovárali, až kým nenastal večer.

,,Už choďte do svojho domu, je neskoro a ešte ste ani neboli pozdraviť Islanzadí. Zajtra ráno ťa čakám. Príď a nemeškaj.“ –Oromis sa rozlúčil, ale keď vstával od stola, stuhol mu výraz na tvári plný bolesti.

,,Čo vám je majstre?“ –spýtal sa vyľakane Eragon.

,,To nič Eragon. To nič. Bohužiaľ nám zostáva žalostne málo času. Ale teraz choď musím si odpočinúť.“ –povedal ticho zdravý mrzák. Eragon ho poslúchol, hoci veľmi nerád od neho odchádzal, lebo tušil, že tentoraz je to s ním naozaj zlé. Ale rozlúčil sa a vyšiel von za Zafirou. Zafira ho už čakala, hneď na ňu vysadol, ale ešte sa rozlúčil s Glaedrom a odleteli.

Leteli k domu Tialdarí, kde bývala kráľovná. Keď pristáli, zbehli sa okolo nich elfovia. Eragon ich úctivo pozdravil a vykročil k domu kráľovnej. Kráľovná Islanzadí ich už očakávala. Eragon pred ňu predstúpil a začal s tradičním pozdravom, pri ktorom vedel, že keď sa jedná o kráľovnú má začať prvý:

,,Atra esterní ono thelduin.“ Islanzadí pokračovala:

,,Morranr lífa unin hjarta onr.“ A eragon dokončil:

,,Un du evarínya ono varda. (Nech nad tebou vládne šťastie. Nech je mier v tvojom srdci. Nech ťa hviezdy strážia.) Kráľovná sa na nich usmiala povedala:

,, Rada vás vidím Eragon, aj teba Zafira. Aká bola cesta? A ako sa má moja dcéra Arya, je v poriadku?“

,,Cesta prebehla bez tažkostí. Arya je v poriadku, je stále s Vardenmi. Ospravedlňujem sa vám, že som vás neprišiel pozdraviť už skôr, ale bol som s Oromisom.“ –povedal jej Eragon.

,, Na tom teraz nezáleží, nehnevám sa na teba. Ty vieš, že Oromisov čas sa kráti. Je dobré, že si prišiel tak skoro. Veľa času mu už bohužiaľ neostáva.“ –povedala smutným hlasom.

,,Viem a preto som sa snažil prísť čo najskôr.“ –odpovedal jej.

,,Teraz choďte do svojho domu, potrebujete si oddýchnuť. Dovidenia Eragon a Zafira Bjarskular!“ – rozlúčila sa kráľovná.

Eragon so Zafirou sa rozlúčili a išli do Vraelovho domu vyspievaného zo stromu. Zafira vyletela hore. Eragon zložil zo Zafiry vaky a sedlo a položil ich na drevenú podlahu. Najedol sa a išiel sa okúpať. Napustil si teplú vodu do priehlbiny v podlahe, zhodil zo seba špinavé veci a vkĺzol dnu. Voda bola príjemne teplá, len tak tam ležal, až kým voda neochladla. Potom vyliezol von, poutieral sa a obliekol si prichystané veci. Postavil sa pred zrkadlo a obzeral si svoju tvár. Znovu bol zarastený ako vianočný stromček. Preto použil kúzlo a fúzy opadali dolu.

,,Takto vyzeráš lepšie.“ –povedala mu Zafira a po svojom sa zasmiala. Eragon sa na ňu len usmial a povedal:

,,To je pravda.“ Dlho sa spolu ešte zhovárali o všetkom z uplynulých dní. Až kým Eragon nezaspal pritúlený k Zafirinmu boku. Zafira spokojne zapriadla a zaspala tiež.